Ettore Sottsass photo

Ettore Sottsass

Ettore Sottsass bol velikánom talianskeho dizajnu na konci 20. storočia. Známy ako zakladateľ Memphiskej skupiny na začiatku 80-tych rokov. Taktiež navrhoval elektroniku pre Olivetti-ho a krásne sklenené a keramické produkty.

 

Kamkoľvek išiel, mal so sebou fotoaparát a fotil všetko čo mu padlo do oka. Dvere, chrámy, kuchyne, billboardy, nič mu neušlo. Bol to človek, ktorý urobil 1780 fotografii na 12 dňovom výlete po Juhoafrickej republike. Človek, ktorý sa zahrával s myšlienkou vydania knihy s fotografiami stien a celé roky fotografoval každú hotelovú izbu.

Raz v Marseille fotil tabuľu holičstva, keď ho prepadli a fotoaparát mu vzali. Bolo to hniezdo pašerákov. Keď v Egypte fotografoval hnijúce okno, vrhla sa naňho polícia. Okno totiž patrilo policajnej stanici. „Väčšina obyčajných ľudí (nie iba policajti) neradi vidia realitu, kde sa všetky veci časom rozpadnú“ napísal neskôr. „Verím, že budúcnosť začína práve vtedy keď sa minulosť rozpadne. Je to logická premena na prah, a nostalgia je všetko, čo ostáva.“

nabytok sottsass

Ettore Sottsass zasvätil svoj život a prácu rôznym rolám – ako umelec, architekt, sklár, dizajnér, vydavateľ, teoretik a hrnčiar. Minulosťou bola preňho racionalistická doktrína jeho otca, prominentného talianskeho architekta Ettoreho Sottsassa St..  Napriek zhovievavosti k svojmu otcovi, zastával iný názor. „Keď som bol mladý, jediné čo sme počuli bolo funkcionalismus, funkcionalismus, funkcionalismus.To ale predsa  nie je všetko. Dizajn by mal byť tiež zmyselný a vzrušujúci.“

nabytok sottsass

Narodil sa v Innsbrucku v roku 1917, v rodisku jeho matky, Rakúsku. Od mladosti bol predurčený stať sa architektom. V roku 1929 sa jeho rodičia presťahovali do Turína, jeho otec si želal, aby syn študoval na najlepšej fakulte architektúry v Taliansku. Akokoľvek miloval maľbu, podvolil sa otcovmu želaniu a v roku 1939 ukončil štúdium architektúry.

Krátko po ukončení univerzity bol povolaný do talianskej armády, aby strávil väčšiu časť II. svetovej vojny v koncentračnom tábore v Juhoslávii. Napísal: „Na tejto absurdnej vojne, v ktorej som bojoval, nebolo nič odvážne, alebo príjemné. Nič som sa nenaučil. Bola to zbytočná strata času“.

totem sottsass

Po vojne pracoval so svojim otcom na projekte bytovej výstavby. V roku 1946 sa presťahoval do Milána, aby tam ako kurátor realizoval výstavu  v Triennale. Sottsass pokračoval aj naďalej v práci kurátora a tiež  pokračoval vo svojej vášni, maľbe. Písal pre magazín Domus, o umení a architektúre, založil si prax ako architekt a priemyselný dizajnér.

V roku 1956 so svojou manželkou Fernandou Pivano odcestovali do New Yorku. „Skutočne to vyzerá ako metropolitné mesto: všetci naokolo sa náhlia, a nikoho netrápi hluk. Bolo to neuveriteľné. Celého ma to zmenilo.“ Počas tejto návštevy pracoval mesiac v ateliéri amerického dizajnéra Georga Nelsona a poverili ho vytvorením línie keramiky. To ho inšpirovalo natoľko, že sa začal naplno venovať priemyselnému dizajnu.

nabytok sottsass

Po návrate do Talianska sa stal kreatívnym konzultantom pre nábytkársku firmu blízko Florencie, Polotronova. V roku 1958 prijal viacero konzultantských ponúk pre taliansku skupinu Olivetti a ich novú divíziu elektroniky. Sottsass bol najatý Adrianom Olivettim, zakladateľom spoločnosti, aby pracoval po boku jeho syna Roberta. Spolu s inžinierom Mariom Tchou navrhli sériu priemyselných výrobkov, ktoré boli technický inovatívne a esteticky pôvabné aj vďaka Sottsassovej láske k pop artu a beatnickej kultúre. V roku 1959 získali prestížnu cenu za prvý talianky počítač Elea 9003, Compasso d´Oro a Tekne – prvý elektrický model písacieho stroja.

nabytok sottsass

Počas 60-tych rokov minulého storočia cestoval po Spojených štátoch a po Indii, bol významnou osobou talianskej avandgardy a dizajnérom viacerých produktov pre Olivettiho. Vrcholom tohto obdobia bol jasne červený a  veľmi populárny písací stroj „Valentine“ z roku 1970, ktorý opísal ako „Biro medzi strojmi“. Hoci neskôr pripustil, že Valentine je „…príliš nápadný. Trochu ako dievča v príliš krátkej sukni s príliš výrazným make-upom“, je stále považovaný za ikonu „pop“ produktov.

písací stroj valentine

Jeho nábytok bol rovnako zaujímavý, zvlášť jeho šatník z polovice 60-tych rokov „superbox“ s prúžkovaným plastikovým laminátom vyvinutým pre Polotronova.

Na konci 70 rokov spolupracoval so štúdiom Alchymia, skupinou avantgardných nábytkových dizajnérov, ako Alessandro Mendini a Andrea Branzi na výstave Furniture Fair v roku 1978 v Miláne. O dva roky neskôr sa rozišiel s Mendinim a založil novú skupinu Memphis spolu s Branzim a ďalšími dizajnérmi, ako Michele De Lucchi, George Sowden, Matteo Thun a Nathalie du Pasquie.

lampa sottsass

Skupina Memphis sa začala venovať témam, s ktorými Sottsass experimentoval od polovice 60-tych rokov: jasné farby, gýčové predmestské motívy a lacný materiál ako napr. umelý laminát. Tentokrát ale upútal pozornosť nielen massmédii, ale aj dizajnérkych odborníkov a Memphis  (pomenovaný podľa piesne Boba Dylena) slúžila ako vzor pre budúcnosť dizajnu. Pre mladých dizajnérov tejto éry to bol záblesk, ktorý ich oslobodil od suchého racionalizmu, ktorému sa učili na škole a znemožňoval im používať viac výstrednosti. Práce Memphiskej skupiny boli vystavované po celom svete, až kým Sottsass predčasne neukončil svoju činnosť v roku 1985.

nábytok sottsass

Potom sa začal venovať Sottsass Associati, architektonickej a dizajnérskej skupine, kde spolupracoval s členmi Memphiskej skupiny a mladými dizajnérmi, vrátane dizajnéra Jamesa Irvina a architekta Johanna Grawuner.

nábytok sottsass

V roku 1985 sa vrátil k architektúre, keď navrhol sieť obchodov pre Esprit. Dokončil sériu súkromných domov – vrátane domu v Palo Alto pre dizajnéra Davida Kelleyho – a verejných budov, najmä letiska blízko Milána – Malpensa 2000. Sottsass Associati spolupracovala so spoločnosťou Apple, NTT, Phillips a Siemiens, a Ettore zároveň pokračoval vo svojich projektoch so skla a keramiky. Pre šírku a kvalitu jeho práce je v Taliansku považovaný za nestora dizajnu konca 20. storočia a je tiež vzorom pre mnohých mladých dizajnérov.

Životopis

1917 – narodil sa v Innsbrucku talianskému otcovi, architektovi Ettorovi Sottsassovi st. a rakúskej matke Antonii Peintner.
1929 – rodina sa presťahovala do Turína, aby junior mohol študovať architektúru
1936 – odcestoval do Paríža iba s hŕstkou peňazí. Ostal v malom hotelíku blízko Gare du Lyon a žil z dvoch konzerv kondenzovaného ovocia na tri dni
1939 – ukončil štúdium na Turínskej univerzite, aby hneď nato nastúpil do talianskej armády. Väčšinu vojny strávil v koncentračnom tábore
1945 – vrátil sa domov, aby začal pracovať pre svojho otca. V roku 1946 sa presťahoval do Milána, aby pracoval ako kurátor na výstave v Triennale a začal prispievať do magazínu Domus. Založil si vlastnú prax architektonického a priemysleného dizajnu
1956 – odcestoval do New Yorku a mesiac pracoval v štúdiu Georgeho Nelsona. Po návrate do Talianska bol pozvaný do Polotronova blízko Florencie, aby tam navrhoval nábytok
1958 – stal sa dizajnérskym poradcom pre Olivettiho novú divíziu elektroniky
1959 – vytvoril dizajn počítača Elea 9003. Pracoval na eletrickom písacom stroji Tekne
1961 – cestoval tri mesiace po Indii; je hostitalizovaný v Miláne so záhadnou chorobou. Roberto Olivetti ho posiela na liečenie do Spojených štátov
1965 – navrhol modernizmom ovplyvnený  „totem“ z keramiky a prvý šatník „superbox“ pokrytý prúžkovaným umelým laminátom. Sottsass ich opisoval ako „šialené veci“
1967 – spoluzakladal literárny magazín Planeta Fresco s Allenom Ginsbergom
1970 – písací stroj Valentine vyhral cenu Compasso d´Oro; propagačná kampaň Valentina bola známa po celom svete.
1972 – spolupráca v Taliansku: the New Domestic Landscape v MoMA, New York
1973 – založil školu dizajnu Global Tools s dizajnérskymi štúdiami Archizoom a Superstudio
1978 – spolu s Alessandom Mendinim a Andreom Branzim a Studio Alchymia spolupracoval na výstave nábytku „new design“ Furniture Fair v  Miláne
1980 – odišiel z ateliéra Alchymia a založil skupinu Memphis
1981 – viac ako 2000 ľudí prišlo na otvorenie prvej výstavy Memphiskej skupiny v Miláne. V tomto roku tiež založil Sottsass Associati
1985 – vyhlásil, že odchádza z Memphiskej skupiny a vracia sa k architekrúre Sottsas Associati, kde dokončil viacero dizajnérskych projektov
2000 – Sottsass Associati navrhol nové Milánske letisko – Malpensa 2000.
2001 – znovuoživenie Memphiskej skupiny začína otvorením Memphis Remembered v múzeu dizajnu.
2007 – Ettore Sottsass: Work in Progress exhibits at the Design Museum
2007 – Ettore Sottsass zomiera v Miláne

Bibliografia

De Castro, Ettore Sottsass Scrapbook, Casabella, 1976
Barbara Radice, Ettore Sottsass, Thames & Hudson, 1993
Grillet, Ettore Sottsass, Centre Georges Pompidou, 1994
Andrea Branzi, The Work of Ettore Sottsass and Associates, Universe, 1999
Ettore Sottsass, Fornasetti – Designer of Dreams, Thames & Hudson, 1991
Ettore Sottsass, Ettore Sottsass Jr., Ernst Wasmuth Verlag, 1993
Ettore Sotsass, Sottsass Ceramics, Thames & Hudson, 1995
Ettore Sottsass, The Curious Mr Sottsass, Thames & Hudson, 1996
Ettore Sottsass, Sottsass, Toto, 1997
Ettore Sotsass, George Nelson, The MIT Press, 2000

zdroj: designmuseum

 

{loadposition bottom}

 

{fcomment}


Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.