Arts and craft movement bolo britské, kanadské, austrálske a americké dizajnérske hnutie, ktoré ktoré sa rozvinulo medzi rokmi 1880 a 1910. Bolo podnietené umelcom a spisovateľom Williamom Morrisom v 60-tych rokoch a inšpirované dielami Johna Ruskina. Prejavilo sa najmä v architektúre, domácom dizajne a dekoratívnom umení, používaním jednoduchých foriem a stredovekým štýlom dekorácii. Bolo podporované prírodnými materiálmi, tradičnými remeslami a ekonomickými reformami.
História hnutia
Veľká Británia
Hlavnou postavou v tomto hnutí bol William Morris (1834-1896). Morrisové myšlienky vychádzali z bratstva Preraffaelizmu, ktorého bol členom. Bol ovplyvnený Ruskinovými knihami „The stones of venice“ a „Unto this Last“, kde hľadal spojenie medzi morálnym a sociálnym zdravím národov a kvalitou ich architektúry a dizajnu. V roku 1861 William Morris a jeho priatelia založili spoločnosť Morris, Marshall, Faulkner & Co.. Vyrábali dekoratívne výrobky pre domácnosti, tapety, textílie, nábytok a farebné sklo. V roku 1890 Morris zostavil Kemscott Press, kde navrhol typ písma z listovej formy z 15. storočia inšpirovaný Nicolasom Jensonom.
Red house, Bexleyheath, Londýn (1859), navrhnutý pre Morrisa architektom Philipom Webbom, je vzorovým príkladnom tohto štýlu. S dobre úmernou masívnou formou, hlbokými krytými verandami, strmou strechou, lomenými okennými oblúkmi, kamennými krbmi a dreveným vybavením. Webb odmietal veľký klasický štýl, inšpiráciu nachádzal v britskej ľudovej architektúre a pokúsil sa vyjadriť zloženie obyčajných materiálov ako kameň a krytina asymetrickou stavebnou kompozíciou.
Obr. č. 1: Red house, Bexleyheath, Londýn (1859), Philip Webb, zdroj
Morrisove myšlienky sa začali šíriť na konci 19. a začiatku 20. storočia. Prenikali do viacerých spoločností a komunít, hoci Morris nebol v žiadnej z nich, najmä kvôli jeho záujmu o socializmus počas 80-tych rokov 19. storočia. Medzi rokmi 1895 a 1905 sa v Británii sformovalo 130 umeleckých a remeselných organizácii.
V roku 1881 Eglantyle Louisa Jebb, Mery Fraser Tytler a ďalší, založili Home Arts and Industries Association na propagáciu a ochranu vidieckeho remeselníctva. V roku 1882, architekt A.H. Mackmurdo založil Century Guild, partnerstvo dizajnérov, kde boli aj Selwyn Imafe, Herbert Home, Clement Heaton a Benjamin Creswick. V roku 1884 bola založená piatimi mladými architektmi Art Workers Guild – William Lethaby, Edward Prior, Ernest Newton, Mervyn Macartney a Gerald C. Horsley – s cieľom integrovať dizajn a tvorbu. Tento cech bol vedený Gerrgem Blackallom Simondsom.
Do roku 1890 mal spolok 150 členov, čo odzrkadľuje rastúci počet protagonistuv Arts & Craft. V roku 1887 bola založená Arts and Craft Exhibition Society. Prezidentom sa stal Walter Crane a prvá výstava sa konala v Londýnskej New Gallery v novembri 1888. Bola to prvá výstava súčasného dekoratívneho umenia v Londýne od zimnej výstavy v Grosvenor Gallery v roku 1881. Na tejto výstave sa dobre odprezentovala aj spoločnosť Morris & Co. so svojím nábytkom, textíliami, kobercami a výšivkami. Edward Burne-Jones povedal: „Po prvýkrát možeme zaznamenať malú zmenu, ktorá sa udiala za posledných 20 rokov.“ Spolok aj naďalej funguje ako Society of Designer Craftmen.
Obr. č. 2: Occasional table, dizajnér: George Washington Jack (1855-1932) , zdroj
C. R. Ashbee v roku 1888 ako hlavný predstaviteľ tohto smeru na konci 19. storočia založil Cech a školu remesiel v Londýnskej časti East End. Spolok bol istým druhom spolku vychádzajúcich zo stredovekých cechov a určený pre ľudí na uspokojenie vo svojej odbornej práci. Zruční majstri pracujúci podľa princípov Ruskina a Morrisa, produkovali ručne vyrábané produkty a učili mladých učňov. Myšlienka sa stretla s nadšením skoro u každého, okrem Morrisa, ktorý bol zapojený do propagácie socializmu a myslel si, že Ashbeeho schéma je triviálna. Od 1888 do 1902 tento spolok prosperoval a zamestnával približne 50 ľudí. V roku 1902 Ashbee presťahoval cech z Londýna a založil experimentálnu komunitu v Chipping Camden v Cotswolds. Práca spolku bola charakteristická čístými plochami tepaného striebra, hladkými krbmi a farbenými kameňmi v jednoduchom usporiadaní. Ashbee navrhol radu šperkov a strieborného príboru. Chipping Camden bolo pohltené kreativitou, ale neprosperovalo, a preto sa v roku 1908 dostala do likvidácie. Niektorí remeselníci ostali, aby prispievali k tradícii moderného umenia v tejto oblasti.
Obr. č. 3: dizajnér: Charles Robert Ashbee (1836-1942) , zdroj
Obr. č. 4: Charles Robert Ashbee (1836-1942) , zdroj
Charles Francis Annesley Voysey (1857 – 1941) bol umelec a architekt. Navrhoval textílie, kachličky, keramiku, nábytok a kovové predmety. V svojom štýle skombinoval jednoduchosť a sofistikovanosť. Jeho tapety a textílie boli ozdobené vtákmi a rastlinami vo výrazných obrysoch a vo výrazných farbách. A to napriek tomu, že nebol odborníkom v materiáloch, z ktorých navrhoval.
Morrisove myšlienky boli prebraté do smeru New Education na konci 80. rokov 19. storočia, ktorý združoval umelecko-remeselné práce v školách ako napr. Abbotsholme (1889) a Badeles (1892). Jeho vplyv bolo cítiť aj v spoločenských procesoch ako Dartington Hall v polovici 20. storočia a v tvorbe Craft Council v roku 1973. Morrisova spoločnosť Morris & Co. obchodovala až do roku 1940. Ich dizajnové návrhy boli skúpené spoločnosťou Sanderon & Co. a niektoré sa produkuj až doteraz.
Spojené štáty
V Spojených Štátoch smer Arts & Craft získal viac meštiackej príchute, než v Európe. Zatiaľ čo sa Európania pokúšali pretvoriť silný svet remeselnej práce, ktorý bol zničený industrializáciou, v Amerike sa snažili o vytvorenie vkusného domova pre strednú triedu. Zastávali názor, že jednoduché, ale čisté estetické dekoratívne umenie Arts and Craft by mohlo zušľachtiť skúsenosti priemyselného konzumu, a posilniť individualitu jednotlivcov a harmonizovať spoločnosť. Zakrátko sa smer umeleckého remeselníctva stal estetickou súčasťou politického smeru daného obdobia: Progresivizmu.
V Spojených štátoch smer umeleckého remeselníctva rozvinul rôzne druhy pokusov o interpretovanie európskeho umeleckého remeselníctva pre Ameriku. To zahrňovalo „umelecko-remeselný“- architektonický štýl, nábytkárstvo a iné dekoratívne umenie ako napr. dizajn navrhovaný Gustavom Stickleym v magazíne The Craftman. Hlavní imitátori Stickeyho nábytku (dizajn ktorého sa často chybne označuje ako „misijný štýl“) zastrešovali tri spoločnosti, založené jeho bratmi. Spoločenstvo Roycroft bolo založené Elbertom Hubbardom
„škola prairie“ bola založená v Chicagu architektmi Frankom Lloydom Wrightom, Georgeom Washingtonom Maherom a ďalšími.
Obr. č. 4: Robie House (prairie school), zdroj
Country Day School movement – bungalovy- štýl domov popularizovaný bratmi Greene-ovými, Joesephom Marbellom a jeho utopickou komunitou ako Byrdcliffe a Rose Valley, a developermi ako Mountain lakes, New Jersey, s črtami clusterov a chateau domov postavených Herbertom J. Hapgoodom a súčasným ateliérom remeselného smeru.
Ateliér Pottery (hrnčiarstva) – stvárňovaný Grueberym, Newcombom, marblehead Pottery, Teco Pottery, Overbecj a Rookwood pottery, bernard Leach v Británii, a Mary Chase Perry Strattonova Pewabic pottery v Detroite – umelecké obkladačky od Ernesta A Batcheldera v Pasadene v Californii a výstredný nábytok od Charlesa Rohlfsa, ktorý vyjadroval jasný vplyv Smeru umeleckého remeselníctva.
Bostonská skupina najvýznamnejších architektov, dizajnérov a pedagógov sa rozhodla priniesť do Ameriky reformovaný dizajn z Británie inšpirovaný Williamom Morrisom, s ktorým sa stretli na výstave súčasných remeselných predmetov. Prvé stretnutie sa konalo 4 januára 1897 v Múzeu krásneho umenia (MFA) pri príležitosti organizovania výstavy súčasného umenia. Proces reformácie dizajnu v Bostone začal, keď si umelci, zákazníci a výrobcovia uvedomili estetický a technický potenciál úžitkového umenia. Na stretnutí sa zúčastnili, riaditeľ Charles Loring, predseda predstavenstva správnej rady MFA, William Sturgis Bigelow a Denman Ross, zberateľ, spisovateľ a člen správnej rany MFA, ďalej spisovateľ Ross Turner, Sylvester Baxter – umelecký kritik Boston Transcript, Howard Baker, A.W. Longfellow Jr., a Raplh Clipson Sturgis – architekt.
Prvá americká výstava remeselného umenia bola otvorená 5. apríla 1897 v Copley Hall, kde bolo vystavených viac ako 1000 objektov od 160 umelcov, z ktorých polovicu tvorili ženy. Jedným z podporovateľov tejto výstavy bol aj Langford Warren, zakladateľ Harvardskej školy Architektúry, ďalej Arthur Carey a Edwin Mead sociálny reformátor, a Will Bradley grafický dizajnér. Veľký úspech tejto výstavy viedlo k registrácii Združenia umeleckého remesla 28. júna 1897 so smernicou na „zlepšovanie a povzbudzovanie k vyšším štandardom v umeleckom remeselníctve“. 21 zakladateľov sa viac ako na predaj sústredili na vzťahy medzi dizajnérmi a komerčným svetom a na podporu umelcov na tvorbu s vyššou kvalitou. Táto smernica bola prenesená do Kréda, a napísaná prvým prezidentom SAC – Charleson Eliotom Nortonom, ktorý povedal:
„Táto spoločnosť sa spojila za účelom propagácie umeleckej práce vo všetkých oblastiach umenia. Dúfam, že privedie dizajnérov a majstrov do vzájomne nápomocného vzťahu a povzbudí remeselníkov realizovať sebe vlastné návrhy. Snaha podporovať remeselníkov o postavenie a hodnoty kvalitného dizajnu. Čeliť zákonu a mrave. A túžba po prezdobenosti a cennú originalitu. Bude trvať na striedmosti a sebaovládaní, alebo usporiadaním, so zreteľom na vzťah medzi formou objektu a jeho použitím a harmóniou a prispôsobivosťou v dekorácii.“
V Spojených štátoch termín Americké remeslá, alebo remeselný štýl sú často používané na označenie štýlu architektúry, interiérového dizajnu a dekoratívneho umenia , ktorý prevažoval medzi obdobiami Art Nouveau a Art Deco, alebo približne medzi rokmi 1920 – 1925. V Kanade prevládal termín umelecké remeslá.
Princípy dizajnu
Umelecké a remeselné hnutie začalo hlavne ako hľadanie autentických a zmysluplných štýlov. Pre 19. storočie a ako reakcia proti eklektickému oživeniu historických štýlov viktoriánskej éry a bezduchej strojovej výrobe priemyselnej revolúcie. Tento reformný proces bol podnietený školou dizajnu od roku 1852 a jeho princípy boli ustanovené v sérii návrhov od mimoriadneho dekoratéra Owena Jonesa v jeho knihe “Gramatika Ornamentov”, ktorú vlastnil William Morris. Jeho niektorí stúpenci boli viac ovplyvnení Ruskinom, ktorý bol viac kritik ako dizajnér. Aj keď stúpenci okolo Owena Jonesa obhajovali rovnocennosť všetkých smerov umenia, zdôrazňovali radosť a dôležitosť práce, vzhľadom nato, že stroje sú koreňom viacerých sociálnych chorôb. To viedlo niektorých k ručnej výrobe, čo zvýšilo ceny výrobkov a stali sa dostupné iba pre bohatú vrstvu spoločnosti.
Vzhľad umeleckých a remeselníckych predmetov, boli výsledkom týchto princípov. Jedným z charakteristických znakov bola jednoduchosť formy, bez prebytočných dekorácií. Iným bol pravý – prírodný materiál a zvýrazňovanie kvalít použitého materiálov. Dizajnéri často používali modely inšpirované britskou faunou a flórou a kresby podľa ľudových tradícii britského vidieku. Viacero workshopov boli pripravované v dedinskom prostredí a oživovali staré techniky. Boli ovplyvnený „Gothic Revival“ (1830-1880) a zaujímali sa o všetky stredoveké veci, použitím výrazných foriem a silných farieb založených na stredovekom dizajne. Zastávali názor v morálny účel umenia, ako to vyložil John Ruskin autor knihy The nature of Gothic. Pravosť materiálov, štruktúra a funkčnosť boli tiež obhajované A.W.N.Puginom – hlavný predstaviteľ Gotickej obnovy.
Rozvoj týchto princípov, bol poháňaný odporom k štýle a metódam dizajnu ukázaným v Great Exhibition roku 1851, ktorý bol prezdobený, umelý a ignorujúci podstatné kvality použitých materiálov. Historik umenia Nikolaus Pevsner povedal, že výstava v Great Exhibition poukazuje na „ignoráciu základných potrieb vo vytváraní vzorov, integrite povrchov“ a „vulgárnosť v detailoch“. Dizajnérska reforma začala so samotnými organizátormi Exhibition, Henrym Colom (1808- 1882), Owenom Jonesom (1809 – 1874), Matthew Digby Wyattsonom (1820 – 1877) a Richradom Redgravem (1804 – 1888). Jones napríklad deklaroval,že „Ornament… musí sekundárne sedieť k dekorovaným veciam“, ktoré musia “ sedieť v ornamentoch pre zdobenú vec“, a tapety a koberce nemusia mať vzor “ nič naznačujúci iba hladinu alebo jas. Tieto myšlienky boli vyzdvihnuté Williamom Morrisom. Hoci tkaniny alebo tapety na Great Exhibition smeli byť zdobené v prírodných motívoch a urobené tak, aby vyzerali tak skutočne ako je možné, tapeta Willliama Morrisa so vzorom Artičoku (na obrázku) využíva uniformný a zjednodušený prírodný motív. Aby vyjadril prirodzenú krásu v umení, niektoré výrobky boli úmyselne nechané nepatrne nedokončené, čo malo za následok určitý rustikálny a drsný efekt. Whereas Cole, Jones a Wyatt strojovú výrobu prijali, Morris spojil kritiku dizajnu na sociálnu kritiku, a trval na tom, že umelci musia byť aj remeselným dizajnérom.
Do konca 19. storočia, umelecké a remeselné myšlienky ovplyvňovali dizajn a výrobu vo všetkých druhoch dekoratívneho umenia v Británii.
Vplyv na neskorší dizajn
Rozšírený v Európe, kvalita a jednoduchosť a poctivé použitie materiálov inšpiroval dizajnérov ako Henry van de Velde a smer ako Art Nouveau, dánsku skupinu De Stijl, Viedenskú secesiu a eventuálne aj Bauhaus. Smer môže byt označný aj prelúdium k Modernizmu, kde čisté formy, vyzlečený z historického spoločenstva by mohol byť ešte raz použitý na priemyselnú produkciu.
Írsky smer je reprezentovaný Honanom Chapel (1916) v Corku so základmi na Univerzitnej akadémii v Corku.
V Rusku umelci ako Viktor Hartmann, Viktor Vasnetsov a iný spolupracovali s Abramtsevo Colony na hľadaní energie a kvality stredovekého ruského dekoratívneho umenia v nezávislom hnutí od rozkvetu vo Veľkej Británii.
Wiener Wekstätte, založený v roku 1903 Josefon Hoffmannon a Kolomanom Moserom, hrali nezávislú úlohu v rozvoji Modernizmu s ich Wiener Wekstätte štýlom.
V Japonsku Soetsu Yanagi tvorca Smeru Mingei propagoval folk art v 20. rokoch 20 storočia. takisto bol ovplyvnený Morrisom a Ruskinom a remeselným hnutím.
Úžitkový nábytok v Británii 40 rokov 20 storočia bol jednoduchý v dizajne a základ hľadal v modeloch umeleckého remeselníctva. Gordon Russell, predseda Utility Furniture Design Panel, vyrábal v Coltswoldse, ktoré sa stalo centrom nábytku umeleckého remesla, potom ako sa Ashbee prisťahoval.
Budovy v štýle Arts and Crafts v Austrálii a na novom Zélande
Budova Myers Free Kindergarten in Auckland, New Zealand
Cowper Rose, Randwick, Sydney, Australia
St Ellero, Burwood, Sydney, Australia
{loadposition bottom}
{fcomment}
